THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V ten deň som sa kvôli pracovným povinnostiam na koncert omeškal. Na miesto konania som dorazil až niečo po ôsmej večer, pritom začiatok bol plánovaný na 18:30. K môjmu šťastiu som hneď po príchode zistil, že akcia ešte ani nezačala.
Prvou kapelou, ktorá nám v ten večer naservírovala „svoju“ tvorbu, bola na plagátoch neavízovaná formácia SPADE. Okrem jedinej vlastnej skladby, hrali len veci ktorých autormi sú chlapíci z americkej kapely KORN. Nejako som ich set nesledoval, pretože veľmi neobľubujem kapely, ktoré netvoria nič vlastné. No ten jediný vlastný song, ktorý sa ale veľmi od tvorby KORN nelíšil, je už "značným" posunom, oproti tomu, keď som ich videl naposledy v Stropkove. Vtedy hrali výhradne KORN. Inak chlapci z kapely majú na viac ako len kopírovať cudziu tvorbu, pretože naozaj vedia hrať. Len to chce prestať mrhať svojim potenciálom. Dúfam, že keď ich uvidím nabudúce, tak už vlastná tvorba bude tvoriť väčšiu časť show a hlavne sa dokážu odpútať od prílišnej fascinácie jednou kapelou.
Nasledujúca kapela, ST.BLACK, je v podstate novou záležitosťou, v ktorej pôsobia bývalí členovia kapiel ETERNITY a NAŠA VEC. Hudobne sa jedná o spomalený hard core s nádychom temna a mystiky. U ST.BLACK ma zaujal hlavne vokálny prejav ex-gitaristu skupiny NAŠA VEC, Bodyho, ktorý sa pohyboval od šepotu, cez melodický spev a deklamovanie, až po brutálny rev a všetky polohy zvládal výborne, za výdatnej pomoci "backing vokalistu" a ex-basáka kapely ETERNITY. Čo sa týka bicích musím pochváliť Johana (ex-ETERNITY), ktorý zvláda svoj nástroj na výbornej úrovni, nie síce nejako virtuózne, ale v rámci štýlu je to výborný bicmen. Len neviem aký názor na to majú jeho bicie, pretože tak nemilosrdne do toho mlátiť som okrem neho, ešte nevidel nikoho a to som už pobehal poriadnu hŕbu koncertov. Síce nechápem, aký má zmysel tak do toho tak trieskať, ale keď si tak zvykol... Takže aby som to zhrnul - ST.BLACK sú výborná kapela, ktorá má budúcnosť a aj napriek tomu, že nehrajú nejako pekelne rýchlo, ich set bol viac ako nenudiaci. Ešte si neodpustím jednu poznámku, ktorú som na koncerte začul a to ževraj ST.BLACK sú taký spomalený DEBUSTROL.
AFFRONT z Púchova boli prvými a zároveň poslednými cezpoľnými účastníkmi akcie. O tejto kapele som pred koncertom vedel len to, že v nej pôsobí niekdajší spevák slovenskej death legendy DEMENTOR. Ich tvorbu je ťažké nejako zaškatuľkovať, pretože raz to bol death metal s kúskom HC, v inej skladbe zasa modernejší HC v štýle Cavalerovom a inokedy zasa thrash metal. Práve toto štýlové poskakovanie na mňa pôsobilo tak, akoby AFFRONT nevedeli, na ktorú stranu sa vlastne vydať a kazilo to môj dojem z tohto zoskupenia. Viac sa mi páčilo to death/HC smerovanie a tento štýl aj podľa môjho názoru najviac sedí spevákovi. Predsa len, v tých ostatných skladbách nepôsobil tak presvedčivo. No, inak aj napriek tomu, to AFRONT zvládli na jednotku a hlavne zabavili publikum. Práve behom ich setu bol "kotol" asi najviac rozvášnený.
Keďže bolo už dosť po 23-tej hodine, tak sa publikum pred pódiom značne preriedilo, čo je v Košiciach dosť zvláštnym, ale už zaužívaným javom. Škoda toho meškania na začiatku (nie však pre mňa). Keby si toto organizátori a členovia poslednej kapely v jednej osobe, boli lepšie ustrážili, mohli mať pod pódiom väčšiu hordu. No nevadí. PROS & CONS sa na Slovenku „preslávili“ svojim, nie nezaslúženým, víťazstvom v súťaži, jednej nemenovanej komerčnej televízie, s názvom „kapela na predaj“. Ich tvorba sa uberá v šľapajach takých kapiel ako SEPULTURA, PANTERA, MACHINE HEAD, LINKIN PARK... atd. No musím upozorniť, že nejde o žiadne bohapusté kopírovanie, ale chlapi do tohto smerovania vnášajú osobité postupy a cítenie. Oproti tomu, keď som ich videl hrať naposledy, zmenili gitaristu a konečne sa na pódiu začali aj hýbať. Práve absenciu pódiového pohybu som im v minulosti vyčítal, pretože k takej hudbe, ako oni hrajú, to proste patrí. Koncerty tejto kapely stáli vždy za to a fakt, že sa konečne rozhýbali, spôsobil, že môj (dúfam, že nielen môj) dojem z ich setu bol nadpriemerne pozitívny. Živočíšne, rýchle, nenudiace a hlavne nekompromisné poňatie tohto štýlu od kapely PROS & CONS ma presvedčilo o tom, že chlapci majú pred sebou budúcnosť, ktorá ich môže dostať riadne ďaleko. Len sa nezľaknúť a vytrvať.
Okrem skladieb z pripravovaného albumu zazneli aj staršie skladby z proma „Demo Of a Bitch“ (2003). V polke koncertu došlo aj na prvý cover, PANTERA – „The Great Southern Trendkill“, ktorý zahrali naozaj výborne. Potom sa pokračovalo vo vlastnej tvorba a došlo aj na skladbu „Needless“, ku ktorej im nemenovaná TV natočila aj videoklip. Výber skladby ku klipu, bol podľa mňa viac ako šťastný, pretože práve túto skladbu považujem z ich tvorby za najviac vydarenú. Len škoda, že ho na obrazovkách nevidno. Koniec koncertu, okrem tejto skladby, patril aj coverom od kapiel, ktoré túto bandu inšpirovali: DEATH – „Secret Serenity“, Sepultura – Troops Of Doom, Pantera – A New Level.
A to bol aj koniec vydarenej akcie, ktorú okrem počiatočného meškania, organizátori zvládli na výbornú.
PROS AND CONS Playlist:
01. Tonguehole
02. The Queue
03. Life
04. Retribution
05. Compaing
06. Acidulated Home
07. PANTERA – The Great Southern Trendkill
08. Sense Of Evil
09. Same Way
10. Minefield
11. Duodenohemipankreatektomia (instrumental)
12. Conflict
13. Needless
14. DEATH – Sacred Serenity
15. SEPULTURA – Troops Of Doom
16. PANTERA – A New Level
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.